onoff

Tma halí všetko do krásnych farieb nadchádzajúceho dňa,

no s obavou prijímam tento dar.

Tešiť sa mám no je mi to jedno,

smútok a žiaľ v duši vedno

spolu hodujú ako červík v zhnitom mäse...

A ja zase a zase z okna pozerám,

z okna premýšľam

a z neho aj dúfam v zmenu,

pre človeka veľkú

pre ľudstvo malú

a v momente chcem byť tým človekom...

Spánok prebíja žiaľ a smútok,

vojnu však nevyhrá,

len oddiali výsledok.

Kto vyhrá?